Vianoce – čas pokoja, radosti a najmä očakávania. Niekto očakáva dobré jedlo, iný darčeky, či vytúžený čas oddychu. Pre každého z nás spočíva čaro Vianoc a očakávaní možno v niečom inom.

K poriadnym Vianociam patrí aj poriadna štedrá večera. Ako je to s dodržiavaním dávnych zvykov dnes?

Vianoce sa v našej kultúre nesú predovšetkým v kresťanskom duchu. Spolu s Veľkou nocou patria k najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Po adventnom čase prichádza dlho očakávané narodenie malého Ježiška. Vianoce sú všeobecne chápané ako sviatky pokoja a mieru.

Štedrý deň – Kračún, Vilija

Štedrý deň – 24. december je začiatkom Vianočných sviatkov. Na východe ale čiastočne aj na strednom Slovensku je tento deň známy ako vilija, či vigílija (predvečer sviatku).

Staršie generácie si iste spomenú na Kračún – čiže krátky deň. Tomuto dňu sa pripisoval veľký kresťanský význam. 

Počas štedrého dňa do domu nemala vstúpiť cudzia žena. Pozor bolo treba dávať aj na rozbitý tanier – neveštilo to nič dobré. Ľudia sa mali v tento deň správať s pokorou a láskou. Lebo ako človek prežije Štedrý deň, bude žiť celý ďalší rok.

Vianočný stromček sa stal súčasťou Vianoc až v druhej polovici 19. storočia. Najskôr sa tento zvyk ujal v mestách, až neskôr na vidieku. Prvý raz ho spomína brémska kronika v roku 1570. Slováci stromček dlho odmietali ako neslovanský zvyk. 

Počas štedrého dňa sa dodržiaval prísny pôst. Jedlo sa veľmi striedmo, prípadne vôbec. Nesmelo sa jesť mäso. 
Úplný pôst bol požadovaný až do chvíle, keď sa ukázala na oblohe prvá hviezda. To bol signál, že rodina môže zasadnúť k štedrovečernému stolu. 

Iným zvykom bolo a veru na mnohých miestach je aj dodnes – priniesť z kostola betlehemské svetlo. A štedrá večera sa môže začať.

Bohatá štedrá večera

Štedrá večera – začiatok slávenia Vianočných sviatkov. Má byť veru štedrá a mnohé z dávnych zvyklostí sa dodržiavajú dodnes. Slovensko je malé, no zvyky počas štedrej večere sa v mnohých regiónoch líšia. Dokonca čo dom, to iné zvyklosti. Všetci si prinášame z detstva to svoje.

Podľa dávnej tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Jedlám sa pripisoval magický význam. Nesmela chýbať vianočka, chlieb, cesnak aj cibuľa. Súčasťou bohatej večere boli jabĺčka a vlašské orechy.

Jeden z najznámejších – v mnohých rodinách dodržiavaný dodnes – šupinka z kapra, alebo peniaze pod obrusom na štedrovečernom stole. Prečo? Aby mala rodina v budúcom roku dostatok všetkého.

Štedrý večer bol odjakživa tajomný a plný vianočných povier. Párny počet tanierov na štedrovečernom stole – inak by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch bolo zvykom prestierať o jeden tanier a príbor navyše –  pre prípad náhodného hosťa. Zároveň to bol znak úcty zosnulému členovi rodiny, ktorý v danom roku zomrel.

Štedrá  večera bola odjakživa rodinnou záležitosťou. Predchádzala jej spoločná modlitba. Po nej gazdiná namočila do medzu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi aj deťom. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému z neho kúsok podal. Bolo to znakom súdržnosti rodiny, ktorú tvorí každý jeden člen – tak, ako kúsky jabĺčka tvoriace jeden celok. 

Na slávnostnom štedrovečernom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak a jablko. To sa vždy krájalo priečne na polovicu. Ak sa po prekrojení z jadrovníka vytvoria hviezda – znamenalo to pre rodinu šťastie a zdravie.

Tradičné štedrovečerné hodovanie sa začínalo jedením oblátky s medom, niekdy aj s cesnakom. Nechýbal prípitok a kapustnica, prípadne šošovicová, či hrachová polievka. Strukoviny symbolizovali blahobyt.

Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať. Inak by vraj „vinník“ do roka zomrel. Všetko jedlo bolo teda na stole, alebo v jeho bezprostrednej blízkosti.

Zdroj obrázkov: pixabay.com